Máte odvahu na adopciu?
Adoptovať si cudzie dieťa je síce ušľachtilé, nie je to však také jednoduché. Jednak vybaviť adopciu a neskôr takéto dieťa vychovávať. Ste nato určite pripravení?
Na začiatku je všetko krásne
Nikdy neviete, aké problémy pri výchove nastanú. Vplyv na konečnú osobnosť majú ako vrodené dispozície, tak aj prostredie kde dieťa vyrastalo. Že dieťa vychováte správne si nemôžete byť nikdy istí. O to menej u dieťaťa, ktoré síce je vaše, ale nie biologicky. Gény totiž v konečnom dôsledku zohrávajú nemalú úlohu. Naučíte dieťa určitým návykom, chovaniu a zručnostiam. V istom momente sa ale všetko začne meniť. Na radu príde dedičnosť. U dieťaťa sa začnú prejavovať rysy, ktoré sú len ťažko ovplyvniteľné. Siahajú do histórie biologickej rodiny. Dokážete práve v tomto období svoje dieťa skutočne prijať také, aké je? Budete sa vedieť vyrovnať s tým, že niektoré veci skrátka nezmeníte? Nebudete mu nič vyčítať?
Pre prijatie sú dôležité dôvody adopcie a pre zvládanie krízových situácií tiež fakt, či chceli adopciu obidvaja rodičia rovnako. V opačnom prípade budete pri prvej výchovnej kríze riešiť hneď druhú – vašu partnerskú.
Len ho preboha neopúšťajte!
Pokiaľ už ste sa pre dieťa raz rozhodli, nemali by ste ho v žiadnom prípade opúšťať. Ono sa muselo prispôsobiť vášmu rozhodnutiu, vďaka vám našlo svoj nový domov, svoj režim a zmysel žitia. Bolo pre neho nesmierne ťažké vyrovnať sa so stratou svojich pokrvných rodičov. Druhé sklamanie, že ho zasa nikto nechce, by mohlo mať naozaj tragický dopad na jeho psychiku a ovplyvnilo by to celý jeho nasledujúci život.
Môžete sa stať osvojiteľmi?
Osvojiteľmi sa môžu stať iba plnoleté fyzické osoby, ktoré spôsobom svojho života zaručujú, že osvojenie bude ku prospechu dieťaťa aj spoločnosti. Podľa zákona nemôže byť osvojiteľom ten, kto nemá spôsobilosť na právne úkony.
Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel obdobne ako býva medzi rodičmi a vlastnými deťmi. V praxi sa za najvhodnejší považuje vekový rozdiel 25 až 35 rokov (podľa EU, u nás do 45 rokov). Možné a aj často sa vyskytujúce sú odchýlky smerom hore aj dole. Vždy záleží na posúdení konkrétneho prípadu, kedy ešte je a kedy už nie je primeraný vekový rozdiel.
Nepripúšťa sa, aby medzi osvojiteľom a osvojencom bol príbuzenský vzťah v priamom pokolení (prarodičia a vnuci) alebo vzťah súrodencov – v takých prípadoch možno využiť iné typy NRS, hlavne pestúnsku starostlivosť. Vzdialenejší príbuzenský vzťah na prekážku osvojenia nie je.
Osvojiteľom sa môže stať aj osamelá osoba a je jedno, či je to muž alebo žena.
Ako spoločné dieťa si môžu niekoho osvojiť len manželia. V prípade súžitia druha a družky si môže dieťa osvojiť len jeden z nich. Ak si však chce dieťa osvojiť len jeden z manželov (nie teda ako spoločné dieťa), musí mať súhlas druhého manžela. Tento súhlas nie je potrebný, pokiaľ druhý manžel nemá spôsobilosť k právnym úkonom alebo pokiaľ by opatrenie takého súhlasu bolo spojené s prekážkou ťažko prekonateľnou.
Osvojiť si možno len neplnoletého (tj. osobu mladšiu ako osemnásť rokov) a to len v prípade ak je osvojenie v jeho prospech.
Fotografia: © BigStockPhoto.com
